Ži pekne a šťastne, dieťa sa pridá

V dnešnej dobe je enormné množstvo rád a tipov, ako pristupovať k deťom. Ako sa s nimi hrať. Ako s nimi tráviť čas. Ako ich zabávať. Téma deti je nosná a väčšina žien je po narodení bábätka matkami na plný úväzok. Ale pri tom všetkom zabúdajú na niečo veľmi podstatné.

Najskôr si tu bola TY.

Každý z nás je bio-psycho-sociálna bytosť. Zmes fyziologických a zdedených čŕt, psychologických vlastností, ktoré sú podobné rodičom no i absolútne individualistické. A celá existencia sa odohráva v nejakom sociálnom prostredí, ktoré nás definuje. Súhra týchto aspektov z teba robí TEBA.

Na zamyslenie: Pozná ťa tvoje dieťa? Čo chceš aby odpovedalo na otázku: kto je tvoja mama?

• "Je to stroj bez emócií, snov a túžob, ktorý od rána do rána funguje na 100% a zabezpečuje všetky moje potreby."

Alebo

• "Je to nežná kreatívna žena, ktorá rada tancuje a spieva a hodiny dokáže sledovať nočnú oblohu."

Aj deti sú bio-psycho-sociálne bytosti. Nechaj ich spoznať TEBA. Tvoju osobnosť. Veď si úžasná bytosť, ktorá si v sebe nesie omnoho viac. Rob veci s láskou a rob to čo ťa baví. Tvoje zanietenie a radosť bude pre ne inšpiráciou.

Deti prirodzene chcú vidieť svojich rodičov šťastných. Čas, ktorý venuješ sebe a vďaka ktorému si následne spokojná, ti nebude vyčítať. Naopak, veľa sa z toho naučí. Napríklad to, že aj ty si osoba, nie stroj. Tvoje zanietenie a radosť pri činnostiach, ktoré máš rada, ho budú fascinovať. 

Často počúvam, že deti sa dnes už nevedia samé hrať...a ty to vieš?  

Kto kedy povedal, v ktorom veku sa máš prestať hrať? Nájdi si činnosť, ktorá tvoju "dušu" naplní radosťou. Či už je to kreativita, šport alebo sledovanie západu slnka. Ale pozor. NEMAKAJ, vychutnávaj :) Venuj sa niečomu, rob to s láskou a nechaj tvoje dieťa aby ťa pri tom sledovalo (nerušilo). Uvedomí si, že keď aspoň na chvíľu dopraje ľuďom slobodu, vrátia mu to dobrou náladou, láskou, pokojom a šťastím. Plus, bude mať chuť tiež si nájsť nejakú aktivitu, ktorú si jednoducho vychutná.

Potom si bola DCÉRA.

Áno, aj ty si bola (a v mnohých prípadoch aj stále si) niekoho dcérou. 

Vedela si o tom, že práva a povinnosti detí sú normálne definované v rodinnom práve?

• (2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

• (3) Dieťa je ďalej povinné:
• a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
• b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
• c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

 - sranda nie?  Z toho vyplýva, že je našou povinnosťou prejavovať úctu k svojim rodičom.

Zrejme aj ty chceš, aby si ťa tvoje dieťa vážilo. Nikto učený však z neba nespadol. Ukáž mu, ako sa to robí. 

Čo ak máš ty sama zlý vzťah s rodičmi? 

Nuž, tak to je potom ideálna príležitosť ako ukázať svojim deťom, že aj napriek chybám a zlyhaniam som schopná odpustiť a pristupovať k človeku so cťou a rešpektom.

Ak dieťa uvidí, že si vážiš svojich rodičov a že sa o nich staráš (v rámci  možností a schopností) osvojí si tento vzorec a rovnako bude pristupovať ono k tebe.

A ak ešte stále máš v mysli výkričník, že tí tvoji rodičia si to itak predsalen nezaslúžia, tak sa mi tu naskytne otázka:

• si si istá, že váš vzťah s dieťaťom sa nikdy nenaštrbí? Že sa nikdy nepohádate? Že ťa nebude mať plné zuby? Stáva sa to bežne a v každej rodine. A preto sa mu snažme ukázať, že aj keď nesúhlasím a aj keď sa hnevám, som tu. 

• tvoje dieťa nepozná tvojich rodičov. Pozná svojich starých rodičov. A to môže byť absolútne a diametrálne odlišná skúsenosť. Aj keď sa mu napríklad nevenujú, aj keď ich nevída...nemusí však s nimi mať zlú skúsenosť. Jednoducho nemá žiadnu. Neovplyvňuj ho zbytočne. Ustúp a ukáž, že aj napriek tomu si zaslúžia úctu(opakujem, v rámci možností). Neboj sa, tvoje dieťa je múdre a časom si na celú vec urobí vlastný názor, ktorý ťa milo prekvapí. 

Potom si bola MANŽELKA.

Mnoho z vás je na výchovu dieťatka sama. Avšak pokiaľ máte manžela a pamätáte sa, prečo ste si ho vzali, vráťte sa o krok späť a buďte opäť ženami. Užívajte si jeho prítomnosť, intimitu, vaše súkromie. 

Po narodení bábätka sa väčšinou romantické chvíľky vytratia a pozornosť páru sa zameria na nový prírastok. Je to úplne prirodzené, ale skúste pamätať na to, ako ste k tým deťom prišli.

Zrejme chcete pre svoje dieťa to najlepšie. Chcete aby si našlo partnera a budovalo vlastnú rodinu, vlastný domov. Ukážte mu, ako sa to robí. 

Ako má dieťa pochopiť čo je manželstvo, keď sa rodičia spolu nerozprávajú? Ako má pochopiť čo je láska, keď sa jeden druhého nedotkne, nepohladí či neobjíme? Ako má pochopiť čo je súkromie a intimita, keď sa tie dvere od spálne pred ním nezavrú a všetci stále spia v jednej posteli?

Na základe pozorovania si dieťa robí vlastné závery. Spýtajte sa sami seba: Ako chcem aby vnímalo manželstvo?

• Ako súžitie dvoch ľudí, ktorí sa v domácnosti vyhýbajú a plnia si primárne úlohy (nakúpiť, upratať, postarať sa)?
• Alebo ako blízkosť? Radosť, smiech, lásku, pohladenie, bozk, objatie. 

Dnešná doba je ťažká a naozaj treba veľa času a úsilia, aby sa stihli všetky povinnosti okolo domácnosti, práce a detí. Zastavte sa však na pár sekúnd a keď idete s partnerom okolo seba, objímte ho. Možno na vás bude pozerať ako na blázna, ale to len preto, že už aj on zabudol kým v skutočnosti je a kto ste vy.