Sama sa označujem za hlboko veriaceho, racionálneho ateistu :)

Našla som si svoju vlastnú vieru a musím povedať, že v tejto dobe (celkovo, nie len v korone), mať VIERU je privilégium. Je to ten pokoj a mier v duši, kedy si poviem len: "Okej, buď vôľa tvoja." 

Moja viera nespočíva v tom, že Zem sa nám mstí. Ani v tom, že Boh na nás zoslal vírus aby sme sa priučili. Neodriekam odčenáš a nežmolím ruženec. 

Dúfam, že tento článok nebude znieť príliš šialene. A prosím, berte ohľad na to, že toto je MOJA viera, môj pohľad na vec. Je úplne v poriadku ak to vnímate inak.  

Nie je to teda pomsta Boha, Zeme?

Teraz pozor, hovorím iba svoj názor. Nie ultimátnu pravdu. Vytvorte si svoju podľa toho, ako to cítite. 

Ja to cítim tak, že ak existuje Boh, potom platí, že Boh je láska. Viem ako šialene to znie, ale tomuto verím až do špiku kosti. 

Boh je nekonečný súcit. 

Nie ten "ľudský", kedy poľutujeme chorého, ale ak sa mu do roka stav nepolepší, stratí našu pozornosť a ocitne sa uväznený v samote, na okraji spoločnosti. S výčitkami, že mu šibe a že si vymýšľa. 

Poznámka: každé utrpenie, či už telesné alebo psychické je reálne a pre daného človeka skutočné 

Ľudská láska je obmedzená. Náš súcit má dobu expirácie. 

Božia láska nie. Tá nehodnotí, nevyčíta, neočakáva a nedáva podmienky či doby splatnosti. 

Test duchovnej bytosti: Ak máte v blízkosti nejakého človeka, ktorý sa označuje za duchovnú bytosť. Sprevádza Vás na Vašej ceste a radí Vám ako žiť.  Avšak necítite z neho, že Vás a každého okolo Vás bezhranične miluje. Bojíte sa mu priznať, že ste zišli z cesty alebo ste jednoducho nedosiahli tej úrovne, na ktorej ste vraj už dávno mali byť - nie je to duchovná bytosť. Je to bežná, smrteľná bytosť, takzvaný, človek obyčajný.

Matka Zem

Nie nadarmo sa hovorí MATKA ZEM alebo MATKA PRÍRODA. Toto je totiž tá najlepšia, najtrpezlivejšia a najobetavejšia matka na svete - pričom ona sama je svet. 

Vy, čo máte deti, spomeňte si, koľkokrát Vám niečo pokazili, rozbili, či Vás sklamali. Chceli ste ich vyhubiť? Asi nie... Rozdávali ste sa ďalej a s láskou ich ochraňovali, kým to bolo možné.

V poslednej dobe nás tu potrápil silný vietor a mnohí z nás (vrátane mňa) z toho boli pomerne vyplašení. Ak sa nemýlim bol to tuším Peking, ktorý mal obdobný problém.

Vietor znepríjemňoval životy obyvateľov, a tak sa rozhodli postaviť protiveterné zábrany. Konečne sa dalo v uliciach prechádzať, nerušene žiť a dýchať...

...až do toho momentu, než im smog znečistil ovzdušie natoľko, že už to možné nebolo. Vtedy im došlo, že ten vietor možno mal svoje opodstatnenie. Doslova totiž rozfúkaval smog preč a zabezpečoval ľuďom možnosť dýchať bez rúška či respirátora. 

Čím ďalej, tým viac zaťažujeme našu planétu. Ona sama je istým spôsobom živá "bytosť" a tiež nejak reaguje.  Možno tomu nerozumieme a možno sa toho bojíme, no mám za to, že ona presne vie čo robí.

A bolo ticho

Mnoho z nás sa teší, ako sa vďaka pandémii zastavil priemysel, vyčistilo ovzdušie, prišlo ticho a pokoj. Ako sa udialo presne to, čo planéta potrebuje.

Je to tak?

Asi ste postrehli krásnu priezračnú vodu v Benátkach. Reálne sa však nevyčistila, to iba sediment klesol na dno, nakoľko sa stopla premávka po kanáloch. Stále je tam, aj keď uznávam, vidieť delfína v Benátkach mi tisne slzu do oka :)

Každá minca má dve strany

Kam pôjdu tie tony rúšok, rukavíc, obalov, plastov či biologického odpadu po tom, ako skončí pandémia? Čo sa stane s ovzduším a podzemnými vodami po tom, čo skoro všetky domácnosti na svete lejú chémiu potokom, umývajú, perú a dezinfikujú čo to dá?  Ako budú vyzerať zberné dvory, keď sa konečne otvoria? 

Je to naozaj to, čo naša planéta potrebovala?